Kaštieľ Beesenstedt v okrese Saale v Sasku-Anhaltsku bol postavený v roku 1894 ako panské sídlo priemyselníka Hermanna Netteho a v roku 1915 rozšírený o druhé krídlo známym architektom Paulom Schultze-Naumburgom. Kedysi slúžil ako lóžový dom slobodomurárov, dnes je táto pamiatkovo chránená nehnuteľnosť od roku 1996 v súkromnom vlastníctve. Prevádzkuje sa podľa osobitnej koncepcie a medzičasom si získala medzinárodné uznanie. Hostil už aj návštevníkov zo Slovenska – tento kaštieľ na vidieku v strednom Nemecku je napriek svojej polohe pravidelným dejiskom exkluzívnych podujatí. Za týmto úspešným príbehom stojí muž, ktorý je viac než len majiteľ – je vizionár, hostiteľ a kaštieľny pán z presvedčenia.
Okrem kaštieľa Beesenstedt patrí k jeho vlastníctvu aj severnejšie položený Krügersche Gut
. Keďže úspešná prevádzka jedného kaštieľa sotva umožňuje venovať sa ďalšiemu projektu naplno, ponúka kaštieľ Preußlitz na predaj – pre ľudí s citom pre historickú hodnotu a odvahou realizovať nové vízie.
Obsah
- Miesto, ktoré volá domov
- Sloboda na 7 000 štvorcových metroch
- Javisko pre výnimočné zážitky
- Tajný tip, ktorý má silu
- Spolupráca namiesto odporu
- Medzi strechou, pamiatkou a vytrvalosťou
- Prečo práve tu?
- Noc, keď kaštieľ zažiaril
- Čo ostáva – a čo sa mení
- Miesto, ktoré rastie spolu s ľuďmi
- Od snívania k zodpovednosti
- Bez vášne niet kaštieľa
- Keď ľudia stíchnu
- Ako vníma kaštieľ región
- Žiadna konkurencia – ale alternatíva
1. Pán Mey, spomínate si ešte na moment, keď ste prvýkrát vstúpili do tohto kaštieľa? Čo vás vtedy zasiahlo – a čo vás presvedčilo, že si ho chcete kúpiť?
Začiatkom deväťdesiatych rokov som so svojou vtedajšou partnerkou začal navštevovať zámky a kaštiele vo východnej časti Nemecka – existoval vtedy katalóg Treuhandu, v ktorom boli uvedené všetky dostupné objekty. Videli sme už celý rad budov, keď sme nakoniec prišli do Beesenstedtu. V momente, keď som vstúpil do kaštieľa, pocítil som okamžitú dôvernosť. Bolo to, akoby som sa vrátil domov. Tento pocit spojenia ma hlboko zasiahol a bol napokon rozhodujúci pre moje rozhodnutie kaštieľ kúpiť.
2. Mnohí snívajú o tom, že raz budú vlastniť kaštieľ – no len málokto si tento sen aj skutočne splní. Čo vás motivovalo urobiť tento krok?
Pre mňa to bola predstava slobody – nie abstraktnej, ale úplne konkrétnej slobody na 7 000 štvorcových metroch plných histórie. Kaštieľ Beesenstedt je výnimočná stavba, ktorej rozšírenie dokončil v roku 1915 renomovaný architekt Paul Schultze-Naumburg a ktorá je vybavená pôsobivými detailmi – na svoju dobu to bolo skutočné majstrovské dielo. Fascinuje ma, koľko histórie a charakteru sa skrýva v týchto múroch. Vtedajší vlastníci si túto architektúru mohli užívať len tri roky. Považujem za veľké privilégium žiť na mieste, ktoré nevníma len priestor, ale aj čas – a môcť túto výnimočnú atmosféru zdieľať s ostatnými. To bola a je moja hlavná motivácia.
3. Z kaštieľa ste urobili miesto pre podujatia. Aké typy akcií sa tu konajú – a pre koho je tento priestor určený?
Kaštieľ Beesenstedt nie je klasický hotel, ale prenajíma sa výlučne ako celok na rôzne podujatia. Na ploche viac než 7 000 m² ponúka stovku individuálne zariadených izieb, niektoré s vlastnou kúpeľňou, kompletne vybavený bar, niekoľko tanečných sál a priestranné wellness centrum s bazénom. Okrem toho sa tu nachádza viacero historických sál, tematicky ladené spoločenské miestnosti, päť veľkých hál na prízemí a zimná záhrada. Každý priestor má svoj vlastný charakter – niektoré sú vybavené originálnymi kozubmi, klavírom, umeleckými dielami či zbierkami pre bibliofilov – a vytvárajú tak jedinečné kulisy pre najrôznejšie formáty podujatí.
Pravidelne tu organizujeme svadby, súkromné oslavy a rodinné stretnutia. Ale aj známi umelci, hudobníci či filmové a divadelné produkcie – vrátane skupiny Rammstein alebo režiséra Wima Wendersa – využili kaštieľ ako kreatívne útočisko.
V posledných rokoch pozorujeme rastúci záujem aj zo strany firiem: spoločnosti ako SumUp, DocMorris či Boston Consulting Group tu usporadúvali firemné stretnutia – a dokonca aj medzinárodní hackeri tu organizujú svoje tímové výjazdy. Kaštieľ Beesenstedt si medzitým získal meno aj v medzinárodnom kultúrnom prostredí – napríklad vďaka podujatiu „Burning Bär“, európskej verzii legendárneho amerického festivalu Burning Man
.
Kaštieľ Beesenstedt je miestom pre ľudí, ktorí hľadajú niečo výnimočné.
4. Kaštieľ na vidieku nie je samozrejmosťou. Ako sa vám darí prilákať ľudí z celého Nemecka – alebo ešte ďalej?
Kaštieľ Beesenstedt sa za tie roky stal skutočným tajným tipom. To, čo ľudí priťahuje, je jeho jedinečná atmosféra: niekoľko dní žiť v kaštieli, túlať sa historickými priestormi, nechať sa unášať architektúrou a zároveň byť súčasťou výnimočného podujatia – to je intenzívny zážitok, ktorý zostáva v pamäti.
Vďaka pravidelným akciám, osobným odporúčaniam a v neposlednom rade aj vďaka známym hosťom a medzinárodným formátom si kaštieľ Beesenstedt už dávno urobil meno aj za hranicami regiónu.
5. Stretli ste sa na začiatku so skepsou? Ako reagoval región a obec na vaše plány?
Na začiatku určite panovala skepsa – čo je pri projekte takéhoto rozsahu a s udalosťami vo vidieckom prostredí pochopiteľné. Od začiatku pre nás bolo dôležité zapojiť susedov aj obec. Pri filmových a divadelných produkciách sa napríklad často hľadali komparzisti – či už pre scény na nádvorí kaštieľa, na okolitých poliach alebo v lese. Mnohé z týchto úloh prevzali ľudia z obce a regiónu. Takáto forma zapojenia bola veľmi pozitívne prijatá: oživila komunitný život a stala sa predmetom rozhovorov. Dnes je kaštieľ prirodzenou súčasťou miestneho každodenného života. Či už autobus alebo luxusné auto – kto príde do Beesenstedtu, smeruje ku kaštieľu.
6. Medzi pamiatkovou ochranou, požiarnymi predpismi a rozpočtom – čo bola doteraz najväčšia výzva pri rozvoji zámku?
So samotnou pamiatkovou ochranou sme v skutočnosti nikdy nemali vážnejšie problémy. Historické prvky sme buď citlivo zrenovovali alebo ich ponechali v pôvodnom stave – presne tak, ako si to želajú všetci zúčastnení. Pamiatkari vidia, že náš prístup je zodpovedný, a sú radi, že namiesto chátrania tu prebieha obnova s nadšením a rešpektom.
Iné je to s požiarnymi predpismi – tam to býva komplikovanejšie. Moderné normy sa stretávajú so starými múrmi, čo si často vyžaduje kreatívne riešenia. Našťastie všetci sedia pri jednom stole a chápu, že takýto projekt sa nedá zrealizovať z vreckového. Všetkým je jasné, že do záchrany zámku smeruje obrovské množstvo peňazí a úsilia.
Najväčšia výzva? Jednoznačne obrovské strešné plochy a inštalácia množstva kúpeľní v budove, ktorá na to nikdy nebola určená. To sa nedá len tak naplánovať a uskutočniť – na to treba silné nervy, dobrý tím a veľa trpezlivosti.
7. Čo robí toto miesto – mimo veľkomiest – takým výnimočným pre vašich hostí?
Mať celý zámok výhradne pre seba a svojich hostí je nezabudnuteľný zážitok, a práve to robí Schloss Beesenstedt tak výnimočným. Ďaleko od ruchu miest nachádzajú naši návštevníci niečo, čo sa dnes len ťažko hľadá: pokoj, priestor a slobodu vytvoriť si pobyt podľa vlastných predstáv.
Či už v historickej jedálni, vo veľkej záhrade, v bare, v klube, v spa s bazénom alebo – pre tých odvážnejších – v starej väznici: rozmanitosť priestorov pozýva objavovať, oddychovať a vytvárať si vlastné výnimočné chvíle.
8. Bola nejaká udalosť, ktorá vám obzvlášť utkvela v pamäti? Taká, pri ktorej ste si povedali: Presne na toto sme to celé robili?
Áno, bola. Mimoriadne mi v pamäti utkvela „Biela noc“, ktorú v lete 2013 zinscenovalo Centraltheater Leipzig na zámku Beesenstedt. Celý zámok bol v tú noc ponorený do bieleho svetla vďaka pôsobivým svetelným inštaláciám – scenéria, ktorá vytvorila rámec pre nezvyčajný divadelný večer.
V celom objekte sa konali scénické čítania a inscenácie diel ruských autorov – okrem iného aj Tolstého, ku ktorému mám osobitný vzťah. V záhrade sa zároveň premietal hrubý strih filmu „Vojna a mier“, ktorý sa v predchádzajúcich dňoch natáčal priamo na mieste.
V mojej súkromnej knižnici sa nachádza množstvo ruskej literatúry – a táto „Biela noc“ bola večerom, počas ktorého zámok ožil spôsobom, o akom som sníval. Nezabudnuteľný zážitok – pre divadelníkov, hostí aj pre mňa osobne.
9. Ako ste kaštieľ zmenili – a čo ste na ňom zámerne nechali tak, ako bolo?
Už 17 rokov žijem so svojou rodinou na kaštieli Beesenstedt. V jednom z krídel sme si zriadili súkromný byt – útočisko najmä pre deti, ktoré poskytuje súkromie a zároveň je v centre diania.
Pri ďalšom rozvoji kaštieľa mi bolo dôležité zachovať rešpektujúci prístup k historickej substancii – a zároveň integrovať súčasné prvky. Dnes sa tak klasizistická architektúra stretáva s moderným zariadením, moderný bar s elegantnými drevenými obkladmi a spa s bazénom spája štýlovo hlavný objekt s vedľajšími budovami.
Okrem toho sme veľa investovali do technickej infraštruktúry: domové inštalácie, elektroinštalácie, potrubné systémy – všetko bolo obnovované, aby zodpovedalo dnešným požiadavkám.
10. Čo by ste poradili ostatným, ktorí uvažujú o otvorení historického sídla pre podujatia alebo kultúru?
Najprv jedno: Zbavte sa perfekcionizmu. Kto preberá historické sídlo, nemal by sa snažiť všetko od začiatku plánovať alebo vymyslieť dopredu. Dôležitejšie je najprv sa nasťahovať, spoznať miesto – rásť spolu s ním.
Pri rozvoji kaštieľa Beesenstedt som sa inšpiroval architektonickým teoretikom Christopherom Alexanderom a jeho dielom „A Pattern Language“. Podľa jeho princípu sa priestory neotvárajú naraz, ale krok za krokom. Rozhodnutie, čo kde bude, vzniká v dialógu s budovou – nie proti, ale spolu s jej históriou a štruktúrou.
Tak sa časom vytvára atmosféra, ktorá nepôsobí umelo, ale vyrastá priamo z miesta. Kto sa do tohto procesu vloží, môže vytvoriť sídlo, ktoré funguje nielen esteticky, ale aj emocionálne – rovnako pre hostiteľov ako aj pre hostí.
11. Ako sa mení pohľad na kaštieľ, keď už o ňom nielen snívate, ale ste zodpovedný za jeho správu?
Vlastniť kaštieľ sa mnohým zdá ako romantický sen – no v realite je to rýchlo komplexný podnik. Vášeň sama nestačí: musí sa spojiť s podnikateľským myslením. Ide o organizáciu, údržbu, starostlivosť o hostí, financie – a o ľudí.
Či už v roku 1915 alebo 2025: Sídlo takých rozmerov môže viesť len tím. Naši zamestnanci – mnohí žijú priamo v areáli – sa s miestom silne stotožňujú. Kaštieľ nielen podporujú, ale aj aktívne formujú. Ich pripútanosť je jedným z hlavných dôvodov, prečo miesto zostáva živé.
Moja úloha je byť nielen manažérom, ale aj niesť zodpovednosť za tím – profesionálne aj osobne. Hierarchie sa možno oproti minulosti zmenili, no podstata zostáva rovnaká.
12. Akú úlohu hrá osobná vášeň pri projekte, ktorý spotrebuje toľko času, peňazí a energie ako kaštieľ?
Rozhodujúcu. Bez vášne by človek takéto dielo nezvládol roky viesť – a už vôbec nie prekonávať všetky výzvy a zvraty, ktoré k tomu patria. Sám som nejaký čas žil v Los Angeles, pretože som potreboval získať odstup a ponoriť sa do úplne iného sveta. No nakoniec ma práve toto viedlo späť: špeciálna energia tohto miesta, sloboda, ktorú umožňuje, a spojenie, ktoré presahuje obyčajné vlastníctvo.
13. Ako spoznáte, či je návštevník naozaj dojatý miestom? Existujú typické reakcie, keď ľudia prídu sem prvý raz?
Často si všímam, že ľudia pri príchode stíchajú. Mnohí sa na chvíľu zastavia a pozorne sa rozhliadajú. Niekedy potrebujú pár minút, aby sa skutočne usadili – akoby sa najprv museli naladiť na špeciálnu atmosféru.
Naozaj dojatý je človek, keď sa vráti – alebo o mieste rozpráva iným. Nevykonávam reklamu. Všetko, čo sa tu deje, vzniká ústnym podaním – odporúčaniami z úprimného nadšenia. Kaštieľ žije tým, že ho ľudia šíria ďalej.
14. Aký dôležitý je kaštieľ ako kotva identity pre región – a ako to vnímate v bežnom živote?
Keďže je kaštieľ súkromne spravovaný a najmä slúži ako miesto pre podujatia, v regióne zohráva trochu inú úlohu než by mal pri múzeálnom prevádzkovaní. Ako kotva identity v klasickom zmysle je vnímaný skôr menej.
15. Nekonkurujete mestským hotelom, ale snom. Ako sa ako poskytovateľ takto etablujete?
Tým, že staviame na tom, čo klasický kaštieľ nemôže ponúknuť: atmosféra, história a pocit, že ste súčasťou niečoho výnimočného. Kto sem prichádza, nehľadá len miesto na prespanie, ale priestor s dušou. Goetheho príslovie – architektúra je ako zamrznutá hudba – je pre nás prístupom k kaštieľu s miestnosťami, ktoré znejú, doznievajú a dojímavú. Nenastavujeme luxus, ale pozývame na čas spomalenia, ktorý ľudia dlho pamätajú – práve preto, že nie je všedný.
Ďakujeme pánovi Arminovi Meyovi za výnimočný rozhovor a zaujímavé pohľady na kaštieľ Beesenstedt.
Rozhovor viedla realitná maklérka Inga Rück z Berlína v máji 2025.
Reinickendorf, Frohnau
