Slowhop Tarczyn: unikátne vidiecke ubytovanie pri Krkonošiach

Medzi milovníkmi kultúry je Jelenohorská kotlina oceňovaná ako historická oblasť s množstvom zamków i kaštieľov. V podhorí Jizerských hôr a Labských pieskovcov v Dolnom Sliezsku nájdete aj historické statky v malých dedinách, kde sa tradícia agroturistiky harmonicky spája s vidieckym životom. Pre priaznivcov „slow travel“ sa tu, pri úpätí Krkonoš, tento trend prejavuje v najčistejšej podobe.

Na kopci severne od Jeleniej Hory, v obci Wleń, leží dedinka Tarczyn. Odtiaľ sa otvára výhľad na Krkonoše a Jizerské hory. Čas tu akoby plynul pomalšie a dynamika vonkajšieho sveta sa odráža od hôr na horizonte. Roztrúsené domy v okolí si zachovávajú súkromie, no zároveň udržiavajú blízke vzťahy medzi obyvateľmi.

Poľná cesta vedie na východný koniec dediny. Tu pred rokmi začalo dobrodružstvo Uriana Hopmana. V čase, keď internet ešte neponúkal nekonečné inšpirácie, holandský dizajnér a scénograf študoval architektonické knihy a projekty, ktoré spájali staré stavby s modernými obytnými konceptmi. Tieto impulzy a jeho vízia ho priviedli k pozemku – bývalému hostincu v stave ruiny.

Dnes, po všetkých tých rokoch, stojí Urian pred novou etapou ako inšpirátor a hostiteľ a obzerá sa späť na svoju cestu: od príchodu do Poľska, cez začiatky projektu až po rozvoj svojho jedinečného domu. Predtým, než bude objekt odovzdaný novým majiteľom alebo hostiteľom, sú návštevníci, vrátane potenciálnych kupcov, srdečne pozvaní navštíviť Bed & Breakfast Taras Tarczyn.

1. Nizozemci a historické nemovitosti
2. Příjezd do Polska: první kroky a zkušenosti
3. Život v Polsku vs Nizozemí
4. Motivace pro rekonstrukci
5. Rekonstrukce do detailu: vize, realizace a délka
6. Osobní poznatky a objevy během procesu
7. Výzvy projektu: těžké chvíle a řešení
8. Kreativita scénografa
9. Tarczyn dnes: pohled do budoucnosti

1. Urian, znie to ako klišé, ale prečo Holanďania milujú historické domy?

Milujem barok a jeho vrstvenie, bohatstvo a dramatickú dušu. Historické domy vyžarujú čaro, ktoré moderná architektúra len zriedka ponúka. Mnohí Holanďania, často nevedomky, cítia to isté – priťahuje ich dedičstvo, príbehy a hĺbka starých budov.

Zlaté obdobie formovalo náš zmysel pre remeslo a detail. Historické domy sú ako časové kapsuly: nesú stopy minulosti, nedokonalosti a ľudskosť. Pre mňa sú oslavou histórie a kreativity, ktorá inšpiruje.

2. Poľsko je medzinárodnejšie, než si mnohí uvedomujú. Ako ste sa prvýkrát dostali do Poľska a ako sa odvtedy vyvíjal váš život?

Prvýkrát som prišiel do Poľska v roku 1993 ako dizajnér pre holandskú firmu, ktorá okrem iného vyrábala vianočné dekorácie. To ma zaviedlo do sklárskej huty v Dolnom Sliezsku. Úprimne, vtedy bolo Poľsko pre mňa takmer neznámou krajinou. Pre mnohých Západoeurópanov bolo geograficky aj kultúrne skôr „bielym miestom“ na mape.

Prekvapila ma však nedotknutá príroda a absencia ekonomického zhonu, čo som okamžite považoval za veľké plus. Ihneď som pocítil zvláštny účinok pokoja a otvoreného priestoru, pretože niečo také v Holandsku už prakticky neexistovalo.

Vracal som sa sem znova a znova, najprv pracovne, neskôr z osobnej náklonnosti. Našiel som priateľov, čerpal inšpiráciu a postupne som sa do tejto oblasti zamiloval. Po piatich rokoch a mnohých pobytoch som vedel: chcem tu žiť.

Počas mojich objavných ciest som našiel Tarczyn a zanedbaný pozemok s úchvatným výhľadom. Samotný pozemok nebol vtedy krásny, no niečo ma oslovilo. Dodnes to neviem presne vysvetliť, ale práve na tomto mieste dnes stojí znovu vybudovaný dom – nie je dokonalý, ale má dušu. Hlboko na mňa zapôsobil.

Roky stavby, pokojný život v súlade s prírodou a prežívanie všetkých ročných období v ich plnej kráse ma priblížili k sebe samému.

Bola to cesta plná vzostupov aj pádov, no prežil som ju s láskou a oddanosťou. Ako umelec a milovník baroka nachádzam krásu vo vrstvách, nedokonalosti a prežitých chvíľach. Poľsko mi presne túto bohatosť darovalo.

3. Ako sa líši život v Poľsku a Holandsku?

Život v Poľsku je oveľa pomalší a menej hektický než v Holandsku. Ľudia tu žijú v súlade s prírodou, ročnými obdobiami a denným rytmom, čo ovplyvňuje každodenné tempo. To mi umožňuje viac sa sústrediť na detaily a vážiť si jednoduché radosti, ktoré by v rýchlych mestách unikli.

V Holandsku je spoločenský život intenzívny a organizovaný. V Poľsku je skôr komunitný a spontánny. Susedia sa poznajú, navzájom si pomáhajú a spoločenské udalosti majú inú atmosféru – menej formálnu, viac ľudskú.

V oblasti práce ponúka Poľsko väčší priestor na kreativitu a experimentovanie. Projekty sa často vyvíjajú organicky, nie podľa prísneho plánu, čo mi ako dizajnérovi veľmi vyhovuje. V Holandsku sú projekty zvyčajne prísnejšie štruktúrované a štandardizované.

Pokiaľ ide o životný štýl, Poľsko ponúka viac priestoru a slobody. Môžem žiť v pokoji a súkromí, no zároveň byť súčasťou živej komunity. V Holandsku je viac priestorových a kultúrnych obmedzení a mestský život je dynamickejší.

Zachoval som si však holandskú precíznosť a zmysel pre detail, čo mi pomáha spájať obe kultúry – organizovanosť Holandska s voľnosťou a autenticitou Poľska. Táto kombinácia sa odráža v mojom prístupe k renovácii a dizajnu interiérov.

Celkovo mi život v Poľsku priniesol väčšie naplnenie a možnosť byť sám sebou, zatiaľ čo skúsenosti z Holandska mi dodali disciplínu a technické zručnosti. Obe prostredia sa dopĺňajú a ovplyvňujú môj každodenný život aj tvorivú prácu.

4. Čo vás motivovalo k renovácii historického objektu?

Mojou motiváciou bolo oživiť miesto, ktoré nesie históriu a zároveň umožňuje kreatívne vyjadrenie. Od začiatku ma lákala kombinácia starého a nového – rešpekt k historickej štruktúre a možnosť priniesť moderný komfort a dizajn. Chcel som, aby miesto nielen prežilo, ale získalo nový život.

Ako scénograf vnímam priestory inak než bežný architekt. Každý detail, kút, svetlo a materiály tvoria kompozíciu. Mojím cieľom bolo, aby dom rozprával svoj príbeh a zároveň ponúkal hosťom či obyvateľom vlastný zážitok a inšpiráciu.

Ďalšou motiváciou bolo spojiť životné prostredie a komunitu. Tarczyn ponúka pokoj, blízkosť prírody a autentické zážitky, čo je vzácne. Chcel som, aby dom a jeho záhrady slúžili nielen mne, ale aj ľuďom okolo – ako miesto stretnutí, inšpirácie a oddychu.

Ne poslednom mieste bola motivácia osobná – výzva renovácie bola cestou osobného rastu, učenia sa a objavovania nových zručností. Každý úkon, od stavebných prác po dizajn interiéru, ma posúval ďalej a prinášal nové poznatky a sebauvedomenie.

Historický objekt ma priťahoval svojím duchom. Staré steny, patina a stopy minulých generácií ma inšpirovali k vytvoreniu miesta, ktoré ctí minulosť a zároveň otvára priestor pre súčasný život a kreativitu.

Celkovo bola moja motivácia kombináciou lásky k histórii, umeleckého cítenia, osobného rozvoja a túžby vytvoriť miesto, ktoré má zmysel pre komunitu, hostí a budúce generácie.

5. Takmer celú rekonštrukciu ste urobili sám a nechali vyrobiť mnoho prvkov na mieru. Mali ste od začiatku jasnú predstavu o budúcom využití a ako dlho celý proces trval?

Zo začiatku bola moja predstava jednoduchá: chcel som vytvoriť pohodlný domov pre seba, rodinu a priateľov – miesto, kde si môžeme spoločne užívať idylickú krajinu. No ako to pri takýchto projektoch býva, myšlienka sa časom vyvíjala.

Pri renovácii 125-ročnej stodoly, neuveriteľne čarovnej stavby, som si uvedomil, aký priestor mám k dispozícii – prečo ho nevyužiť viac? Tak vznikol nápad vytvoriť apartmány na prenájom – nie ako veľkú turistickú destináciu, ale ako miesto, kde sa ľudia môžu cítiť ako doma v atmosférickom prostredí blízkom prírode.

Renovácia a dizajn sú mojou vášňou; samotný tvorivý proces bol obrovským zdrojom energie. Zvlášť ma baví hľadať správne materiály a kombinovať staré s moderným. Počas ciest ako dizajnér som zbieral nábytok, umelecké diela a jedinečné látky. Raz som dokonca kúpil celý nákladiak marockých dlaždíc. Pre mňa sú tieto objavy ako stavebné kamene atmosféry: každý predmet prispieva k charakteru miesta.

Rekonštrukcia trvala niekoľko rokov – čiastočne preto, že som chcel všetko robiť sám, čiastočne preto, že niektoré rozhodnutia dozreli postupne. Práve to je však súčasťou takéhoto projektu: nikdy úplne nekončí, rastie spolu s vami.

6. Počas projektu ste veľa objavovali a nachádzali aj veci o sebe samom. Ako vplýval proces obnovy na vaše vnímanie a životný prístup?

Renovácia a každodenný život v Tarczyni ma naučili trpezlivosti a pozornosti k detailom. Keď pracujete s historickými materiálmi, každý kameň, každá prasklina rozpráva príbeh. Postupne som si uvedomil, že nejde len o budovu, ale aj o to, ako človek pristupuje k životu a výzvam.

Počas práce som často čelil neočakávaným problémom – materiály, ktoré nefungovali, alebo konštrukčné komplikácie. Každý takýto moment bol zároveň lekciou, ako hľadať kreatívne riešenia a sústrediť sa na to, čo je skutočne dôležité. Naučil som sa dávať priestor improvizácii a prijímať proces taký, aký je.

Tento proces ma posilnil a zmenil môj prístup k tvorbe. Uvedomil som si, že krása spočíva vo vrstvení skúseností a v nedokonalostiach, ktoré dodávajú priestoru charakter. Tak ako pri historických stavbách, aj v živote má každá vrstva a každý zážitok svoj význam.

Napokon mi táto skúsenosť pomohla lepšie chápať sám seba. Naučil som sa počúvať svoje inštinkty, rešpektovať tempo vecí a vážiť si ticho a priestor, ktoré umožňujú rásť kreativite. Tarczyn sa stal nielen miestom obnovy domu, ale aj priestorom osobného rastu a sebapoznania.

7. Aké boli najväčšie výzvy projektu a ako ste ich riešili?

Každý projekt obnovy historickej stavby prináša svoje vlastné výzvy. V mojom prípade šlo o kombináciu technických, logistických a kreatívnych problémov. Napríklad niektoré časti budovy boli natoľko poškodené, že ich zachovanie bolo nemožné a museli byť nahradené novými prvkami, ktoré rešpektujú pôvodný charakter domu.

Ďalšou výzvou bola koordinácia remeselníkov a dodávateľov. Chcel som pracovať s ľuďmi, ktorí majú cit pre detail a dokážu oceniť historickú hodnotu materiálov. Niekedy to znamenalo čakať dlhšie, než je bežné, ale výsledkom bola práca, ktorá mala zmysel a bola vykonaná s starostlivosťou.

Finančná stránka projektu bola taktiež výzvou. Renovácia historických objektov nikdy nie je lacná a je potrebné neustále hľadať rovnováhu medzi investíciou a kvalitou prevedenia. Naučil som sa plánovať, byť flexibilný a prijímať, že niektoré veci sa vyvíjajú postupne.

Najťažšie momenty boli spojené s neistotou: keď som nevedel, či projekt dokončím podľa svojich predstáv, alebo či materiály dorazia včas a v požadovanej kvalite. Tieto situácie ma naučili dôverovať procesu a byť kreatívny pri hľadaní riešení.

Napokon práve tieto výzvy projekt definovali. Bez nich by cesta nebola taká hodnotná a priestor by nemal takú hĺbku a autentickosť. Každý problém bol príležitosťou naučiť sa niečo nové a posunúť projekt ďalej k výsledku, ktorý dnes vidíte.

8. Žijete v Tarczyni a vytvorili ste aj apartmány pre hostí na mieru. Ako ovplyvňuje vaša skúsenosť scénografa ich dizajn – vznikajú koncepty vopred, alebo sa návrh vyvíja až v priebehu času?

Moja práca scénografa ovplyvňuje každý aspekt dizajnu. Vždy sa snažím, aby priestor rozprával príbeh a každý detail mal svoj význam. Koncepty zvyčajne vznikajú počas samotného procesu – začínam so základnou víziou, no skutočný dizajn sa formuje, keď sa materiály, svetlo a atmosféra priestoru spoja.

Pri hosťovských apartmánoch to bolo rovnaké: mal som základnú ideu, no konkrétna podoba izieb, kombinácia farieb a materiálov, ako aj výber nábytku sa formovali až pri práci na mieste. Proces je veľmi intuitívny – nechávam priestor, aby reagoval na svetlo, štruktúru a okolitú krajinu.

Rád kombinujem historické prvky s modernými detailmi. Každý kus nábytku, textil či doplnok má svoj príbeh a prispieva k celkovej atmosfére. Rovnako ako na filmovom javisku, aj tu ide o harmóniu medzi funkciou, estetikou a emóciami, ktoré priestor vyvoláva u hostí.

Takto sa apartmány postupne formovali: nebol to prísne vopred stanovený plán, ale proces objavovania, skúšania a ladenia. Výsledok je autentický, živý a každý priestor má svoju vlastnú náladu, ktorá odráža históriu domu aj moju skúsenosť scénografa.

9. Čo môžu noví majitelia v Tarczyni očakávať a ako môžu pokračovať vo vašej práci, aby toto miesto naďalej očarilo aj budúce generácie?

Pre mňa bol Tarczyn vždy miestom plným možností. Nepovažujem ho za dedičstvo, ktoré treba zachovať, ale za otvorenú kapitolu – prísady, ktoré som nazbieral a pripravil, aby z nich niekto mohol vytvoriť svoje vlastné dielo. Každý nový majiteľ má plnú slobodu robiť s nehnuteľnosťou, čo považuje za správne. Neexistujú žiadne očakávania, žiadny pevný scenár. Vezmite kľúč, otvorte dvere a naplňte priestor vlastnými nápadmi a rytmom.

Žije sa tu v malej dedinke – máme len dvanásť obyvateľov – ale verte mi, nie je to vôbec malé. Je to vrúcna, otvorená komunita mladých aj starších ľudí s rôznym zázemím, ktorí majú veľké srdce pre seba navzájom i pre umenie a kultúru.

Čo som tu vždy obzvlášť oceňoval, je prirodzený priestor, ktorý má každý na to, aby mohol byť sám sebou. Žiadne očakávania, žiadne obmedzenia. Nič nie je predpísané, všetko je dovolené.

Krásnym príkladom života v dedine je každoročný kultúrny piknik – farebné a spoločenské popoludnie, počas ktorého sa zdieľa kreativita prostredníctvom jedla, hudby, príbehov a umenia. Môžete sa zapojiť alebo si len užívať atmosféru. A jedno je zvlášť nápadné: ľudia vás tu privítajú s otvorenou náručou. Naozaj.

Mimochodom: Môj agroturistický podnik si v regióne vybudoval veľmi dobrú povesť a má vernú klientelu. Či budete v tejto tradícii pokračovať, závisí, samozrejme, len od vás – bolo by však škoda, keby sa stratila. Môžete tým niečo zarobiť, je to neuveriteľne obohacujúca práca a hostia sa vždy tešia, že sa vrátia.

Čo robí toto miesto pre mňa tak výnimočným, je kombinácia priestoru, pokoja a blízkosti k prírode. Môj dom stojí na okraji malej osady; susedia sú dosť blízko, aby ste cítili spoločenstvo, a pritom si užívate úplné súkromie. Výhľad na juh je jedinečný: každý deň sa pozerám na Krkonoše, priamo na Sněžku. Tam leží sneh až do mája – neustále sa meniaca a ohromujúca kulisa.

Pred domom sa rozprestiera mierne zvlnená krajina bocage z lesov a lúk, bez domov či ciest, len príroda a bohatá fauna: dravce, jelene, srny, líšky a diviaky. V lete poletujú motýle a spievajú vtáky. Vďaka južnej orientácii je tu celý rok svetlo a slnečno. Ročné obdobia je tu zreteľne cítiť, najmä jeseň so svojimi teplými farbami. Mám privilégium žiť na tejto hranici medzi nebom a zemou – raj, ktorý znova a znova oslovuje dušu.

Rád dávam každému interiéru osobitý charakter, aby pôsobil odlišne od všetkých ostatných.